Navigácia

Obsah

História

Najstaršie dejiny obce

Mnohé náhodné nálezy i archeologické výskumy v širokom okolí Vlčkoviec dokazujú, že celé toto územie bolo pomerne husto osídlené už v praveku. Dudvážska terasa bola mierne vyvýšená nad ostatnou krajinou a vtedajším obyvateľom poskytovala výhodné podmienky na bývanie, predovšetkým bola prirodzenou ochranou pred častými záplavami, ktoré spôsobovali rieky Váh, Dudváh a Blava. 
Najstaršie stopy po prehistorickom osídlení bezprostredného okolia Vlčkoviec možno nájsť v období mladšieho paleolitu. Vypovedajú o tom archeologické nálezy jednotlivých kultúrnych vrstiev v miestnom Hliníku, kde sa našli pozostatky aurignackej a gravettienskej industrie. Prvotným faktorom podmieňujúcim vznik obce bola existencia starej komunikačnej tepny nazvanej neskôr Česká cesta, ktorá odpradávna viedla v tesnej blízkosti dnešnej dediny. Pri ceste vzniklo z praktických príčin mnoho osád. Vtedajší kupci a obchodníci v nich odpočívali, opravovali poškodené povozy a podkúvali ťažné zvieratá. Pri vzniku Vlčkoviec zohrali, okrem už spomenutej Českej cesty, významnú úlohu mosty cez rieky Dudváh a Blava. Potvrdzuje to skutočnosť, že neskôr sa stal pri tvorbe obecného erbu práve most ústredným erbovým znamením.
V Kronike starého Farkašína mal Fraňo Štefunko dobrú snahu stotožniť s dnešnými Vlčkovcami niektoré neidentifikované, prípadne neskôr zaniknuté lokality, ktoré sa spomínajú v listine zoborského opátstva z roku 1113. Žiaľ, ani pri súčasných poznatkoch, ktoré nám poskytuje archeológia, nemôžeme dať jednoznačnú kladnú odpoveď. Výsledky posledného záchranného archeologického výskumu, ktorý sa uskutočnil v lete 1998 pri stavbe diaľnice v objekte poľnohospodárskeho družstva prinášajú nálezy zo staršej doby železnej (haltštatskej), mladšej doby rímskej a potvrdzujú prosté sídlisko pozostávajúce z jednoduchých príbytkov z obdobia 13. a 14. storočia.
Fraňo Štefunko tiež uvádza, že najstaršou písomnou zmienkou o Vlčkovciach je listina z roku 1231, ktorá zaznamenáva spor o dediny Farkašín a Gest (Hoste).  Listina Karola Róberta zo 6. januára 1336 prináša tak skutočne historicky doloženú prvú písomnú zmienku   o   Vlčkovciach. V januári 1336 vydal panovník Karol Róbert, ako výsledok dohody s českým panovníkom Jánom Luxemburským listinu, ktorou odstraňoval neprimerane vysoké mýtne poplatky na ceste vedúcej z českých krajín na Balkán.  Z uvedených názorov a súvislostí je zrejmé, že Vlčkovce sú dedinou starobylou, ktorá sa spočiatku formovala ako odpočívacia a neskôr ako mýtna stanica. Nepriamo to potvrdzujú aj písomnosti z prvej polovice 14. storočia, ktoré uvádzajú, že uhorský panovník Belo IV. zaviedol na Českej ceste ešte pred tatárskym vpádom (1241) určitý poriadok v dovtedy zaužívanom mýtnom systéme. Žiaľ, mýtny poriadok Bela IV.  sa nezachoval. Mýtna budova donedávna stála na dolnom konci dediny a dodnes si ju ešte pamätá veľa jej obyvateľov.

Obec v rokoch 1336-1918

Od roku 1336 nachádzame zmienky o Vlčkovciach v dobových dokumentoch častejšie, ale napriek tomu nemáme dosiaľ uspokojivé vedomosti o vlastníkoch dediny v jej najstaršom historickom období. Až začiatkom 15. storočia je známe, že dedina patrila do majetku Šintavského hradu.
Okolo roku 1415 dali majitelia tohto panstva Farkašín (a spolu s ním i Kerestúr) na sedem rokov do zálohy pezinským a svätojurským grófom. V roku 1553 boli majiteľmi Farkašína krajinský sudca Andrej Bonaventura Bátori a vdova po Jánovi Bersteinovi. Okolo polovice 16. storočia sa usadili v dedine habáni a podľa záznamov ich kroniky boli Vlčkovce v tom čase majetkom známeno šľachtického rodu Pálfiovcov. Od roku 1647 až do roku 1916 Vlčkovce vlastnili Esterháziovci, ktorí sa neskôr stali jedným z najvýznamnejších šľachtických rodov v Uhorsku. Po zrušení poddanstva im však v dedine zostal iba majer s rozsiahlymi pozemkami, ktorý v roku 1916 predal Karol Esterházi bohatému sedliakovi Jozefovi Slezákovi z Križovian.
V kapitole o najstarších dejinách obce sme poukázali na skutočnosť, že blízkosť Českej cesty mala kladný vplyv na vznik a rozvoj dediny. V histórii obce boli však aj obdobia, keď sa práve táto cesta stala príčinou značného nešťastia a utrpenia obyvateľov. Vojská, ktoré po ceste prechádzali, dedinu neraz vypálili a vyrabovali, obyvateľov povraždili alebo odvliekli do zajatia. Mnohé z podobných udalostí upadli do zabudnutia, iné síce boli známe, ale nedávali sa do užšej súvislosti s históriou obce. Ich tragické následky však na mnoho rokov negatívne ovplyvnili rozvoj dediny a život jej obyvateľov. K takýmto udalostiam iste patria boje medzi husitskými bojovníkmi a uhorským vojskom kráľa Žigmunda. V dňoch 23. - 28. apríla 1430 sa odohrali na močaristom území medzi Vlčkovcami a Modrankou tri krvavé bitky, v ktorých bojovalo asi desaťtisíc husitských bojovníkov a približne rovnaký počet mali aj uhorské vojská.
Rok 1848 priniesol zrušenie poddanstva, v dôsledku čoho sa v dedine v rokoch 1851-1852 pristúpilo ku komasácii, čo znamenalo, že sa čiastočne rozmerala a rozdelila medzi roľníkov dovtedajšia zemepanská pôda.
Prvá svetová vojna ťažko doľahla na väčšinu obyvateľov Vlčkoviec, pretože po vyhlásení všeobecnej mobilizácie narukovalo na front veľa mužov. Niektorých bohatších gazdov ich rodiny síce časom vyreklamovali, ale aj tak zostali v dedine mnohé opustené ženy a deti, neskôr aj vdovy a siroty, pretože na bojiskách svetovej vojny zahynulo 34 mužov z Vlčkoviec. Koncom roku 1918 pribudli aj nepriame obete vojny, keďže na následky epidémie španielskej chrípky (ľudovo nazvanej Španielka) zomrelo ďalších 18 obyvateľov, medzi ktorými bol aj richtár Filip Martinkovič.
Po vyhlásení Československej republliky v októbri 1918 sa Vlčkovce stali na určitý čas územím nikoho. Až začiatkom novembra, keď sa tvorili hranice novovznikajúcich národných štátov, obsadilo dedinu maďarské vojsko. Vyhladovaní dedinčania cítili ich prítomnosť ako nadmernú záťaž, pretože vojaci si brali všetko potrebné z ich domácností.

Obec v rokoch 1919-1945

V oslobodenom československom štáte začal dedinu riadiť osemčlenný obecný výbor, ktorý viedol jeho predseda a zároveň starosta obce Michal Bošácky.
Pod vplyvom vojakov, ktorí sa vrátili z ruského frontu sa v obci šírili nové pokrokové myšlienky. Ich prívrženci založili roku 1919 sociálnodemokratickú stranu a jej predsedom sa stal poľnohospodársky robotník Medard Vidlička. Pokrokové myšlienky vychádzajúce z princípu spravodlivejšieho rozdelenia materiálnych statkov nadobúdali čoraz silnejší ráz. Presadzovanie týchto ideí vyvrcholilo v júni 1921, keď založil Fridrich Péteri, kováč na miestnom veľkostatku, organizáciu komunistickej strany, ktorá bola jednou z prvých dedinských organizácií vo vtedajšom okrese. S cieľom pomôcť najchudobnejším obyvateľom založila obec už v prvých rokoch existencie novej republiky Základinu chudobných obce a Základinu hospodárskych robotníkov. Vlastné základiny si v tom čase založili aj niektoré novovzniknuté dobrovoľné spolky a organizácie. Medzi prvé tohto druhu patrila Základina hasičského obecného spolku a Základina Farkašínskeho gazdovského obecenstva.
Obec sa postupne čoraz viac vzmáhala po stránke duchovnej aj materiálnej. V roku 1920 si prví bohatí gazdovia začali do svojich domovov zavádzať elektrinu, ktorú vyrábalo dynamo umiestnené v mlyne Michala Retzera. V máji 1920 rozhodol obecný výbor, že dve elektrické lampy sa zavedú na ťarchu obecnej pokladnice aj do učiteľského bytu. O niečo neskôr zaviedli elektrinu aj do budovy starej školy.
Roku 1925 založil veľkostatkár Jozef Slezák v dedine cukrovar, ktorý sa stal po všetkých stránkach pre obec prínosom, čo sa ukázalo hlavne v ďalších rokoch jeho existencie.
V rokoch 1927 - 1928 postavili v obci novú školu. Aby obec získala na stavbu viacej vlastných "hotových" peňazí, odpredala starú školu za 2.300 korún veľkostatkárovi Jozefovi Slezákovi. Zásluhou predsedu miestneho Úverového družstva Michala Bošáckeho zrekonštruovali a vyasfaltovali v roku 1928 hradskú cestu, ktorá ešte v tom čase viedla priamo cez dedinu. V dvadsiatych rokoch si obyvatelia dediny zakladali prvé dobrovoľné spolky a kultúrne organizácie.
Zveľaďovanie obce pokračovalo aj v prvých rokoch vojny, keď sa v dedine staval nový kultúrny dom, ktorý bol slávnostne otvorený 5. októbra 1941 za účasti predsedu Slovenského snemu Martina Sokola. Moderná novostavba nemala v tom čase páru na celom širokom okolí a stala sa od začiatku polyfunkčným objektom, v ktorom našiel sídlo obecný úrad, obecná knižnica a hasičská zbrojnica. Ako centrum kultúrno-spoločenského diania v obci začala slúžiť veľká spoločenská miestnosť s javiskom, kde sa premietali filmy, hralo sa divadlo a usporadúvali sa v nej tanečné zábavy. V tomto období v obci začala fungovať aj pravidelná autobusová doprava. Od 1. januára 1943 sa Vlčkovce stali opäť sídlom obvodného notariátu, ktorý bol od roku 1926 presťahovaný do Križovian. V apríli 1944 bol po dlhých prípravách a písomných žiadostiach zo strany obce konečne v dedine zriadený poštový úrad, ktorý mal spolu s obvodným notariátom tiež sídlo v kultúrnom dome.
V rokoch 1941 - 1942 vybudovali Nemci za dedinou cestu, ktorá slúžila až do dnešných dní. Teraz tam vedie diaľnica.
Počas vojny bolo v dedine poškodených a zničených asi 15 domov, 1 dom celkom vyhorel a zhorelo tiež 23 stodôl a 25 stohov slamy. V minulosti upravená dedina bola teraz celá rozkopaná protitankovými zákopmi.
Oslobodzovanie obce začalo na Bielu sobotu 1. apríla 1945. Do bojov Slovenského národného povstania odišlo z dediny 5 mužov: Ferdinand Cuninka, Alojz Falath, Ján Falath ml., Viktor Juračka a František Vívoda. Zo Slovenskej armády prešli k partizánom Jarolím Slovák a Ján Široký. S Trnavskou posádkou bojoval v SNP aj Ján Magula, ktorý sa v novembri 1944 dostal do nemeckého zajateckého tábora Kleidenbach, odkiaľ sa vrátil až po oslobodení.

Obec v rokoch 1945-1989

Prvé roky po oslobodení boli vyplnené prácou spojenou s odstraňovaním materiálnych škôd, ktoré napáchala vojna. Najvyšším orgánom štátnej moci sa stal v obci národný výbor. Vlčkovce boli sídlom Obvodného národného výboru, ktorý riadil aj obce Križovany a Opoj. V rokoch 1947-1948 sa vykonala rozsiahla konfiškácia a parcelácia pôdy veľkostatkára Jozefa Slezáka. Parcely sa rozdelili čiastočne ako poľnohospodárska pôda medzi deputátnikov, maloroľníkov a robotníkov a čiastočne na ďalšie stavebné pozemky.
Zmeny, ktoré mali zasiahnuť do života obyvateľov v budúcich rokoch, predznamenala svojím spôsobom aj zmena názvu obce. V júni 1948 dostal vtedajší názov Farkašín slovenskú podobu Vlčkovce. Nasledujúci rok priniesol ďalší závažný zásah do života celej dediny.
V dôsledku zmeny organizačnej štruktúry riadenia a územného členenia štátu bola obec vyňatá z okresu Trnava a začlenená do okresu Sereď, kde zostala až do roku 1960, kedy sa po opätovnej úprave územného členenia ČSR vrátila naspäť do trnavského okresu. Zaviedla sa napríklad pravidelná autobusová linka Trnava - Vlčkovce - Sereď (za Slovenského štátu autobus premával Nitra - Trnava a späť). V roku 1949 sa v dedine nainštaloval miestny rozhlas, čím skončila éra posledného obecného bubeníka Štefana Horvátha. V apríli 1950 bol zrušený obvodný národný výbor. Vedenia nového samostatného miestneho národného výboru sa ujal jeho predseda Jozef Šimo st. a osemčlenná rada. Zvyšovala sa všeobecná zdravotnícka starostlivosť o občanov. Rok 1953 bol prvým rokom, kedy v dedine nezomrelo ani jedno dieťa. V júni 1955 bolo v objekte cukrovaru v priestoroch niekdajšej kantíny zriadené zdravotné stredisko. Pretože v dedine sa začalo v masovej miere aktívne športovať, vybudovali si občania športový areál, okolo ktorého si postupne upravili okolie.
Vyasfaltovali sa chodníky a občania si svojpomocne vysadili zelené pásy pred domami. Medzi Vlčkovcami a Križovanmi vznikla celkom nová ulica - štvrť, nazývaná medzi ľuďmi Kórea. Mnohé verejné stavby a úpravy si občania vybudovali a vytvorili svojpomocne v akcii "Z" za výdatnej pomoci cukrovaru a neskôr JRD. Týmto spôsobom vybudovali škôlku, kúpalisko v Slezákovej záhrade, oplotenie miestneho cintorína, dom smútku a mnohé ďalšie.
Začiatkom roku 1975 sa uskutočnil vari najzávažnejší zásah do vývoja obce v povojnovom období, i keď prvé myšlienky na jeho realizáciu sa objavili už v roku 1946, pri príprave územného plánu rozvoja obce. Na základe rozhodnutia vyšších politických orgánov boli zlúčené obce Vlčkovce, Križovany a Opoj (v roku 1946 sa uvažovalo iba o perspektívnom zlúčení Vlčkoviec a Opoja) do jednej spoločnej obce. Rozhodnutím Názvoslovnej komisie MV SR dostala obec pomenovanie Dudváh s miestnymi časťami Vlčkovce, Križovany a Opoj. Strediskovou obcou sa stali Vlčkovce.
14. februára 1975 sa uskutočnila v sále JRD ustanovujúca schôdza MNV Dudváh. Predsedom sa stal Jozef Rožič z Križovian, podpredsedom Jozef Vidlička z Vlčkoviec a tajomníkom Jozef Madera z Opoja.
V rokoch 1985 -1986 sa uskutočnila plynofikácia obce. Obyvatelia všetkých troch častí aj tak čakali len na vhodnú príležitosť, kedy by bolo možné vrátiť situáciu do pôvodného stavu, teda to znamená byť samostatnou obcou. Príležitosť na uskutočnenie ich zámeru sa naskytla po zmene politickej situácie v novembri 1989. 30. novembra 1989 bola na zakladajúcom zhromaždení hnutia Verejnosť proti násiliu vyslovená vedeniu MNV Dudváh nedôvera a potom už nadobudli udalosti rýchly spád.

Obec v rokoch 1989-2016

Celospoločenský pohyb, ktorý nastal v dôsledku  „nežnej revolúcie“  na sklonku roka 1989, ovplyvnil aj život v našej obci. Prvé slobodné voľby do Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady sa konali  8.-9. júna 1990. V obci vznikli nové politické strany - hnutie VPN,  strana KDH, KSS, SDĽ. V komunálnych voľbách 23.-24. novembra 1990 bolo zvolené 12-členné Obecné zastupiteľstvo, za starostu obce bol zvolený František Chvasta . Na základe návrhu z obcí  Križovany n/D a Opoj vzišlo z plenárneho zasadnutia Okresného národného výboru v Trnave Uznesenie č. 119 zo dňa 31.8.1990, podľa ktorého vznikli samostatné obce Križovany n/D,  Opoj (zrušené bolo označenie miestna časť).  Obec Dudváh miestna časť Vlčkovce sa s účinnosťou od 1.1.1991 stala samostatnou obcou Vlčkovce. Na základe Reštitučného zákona si mohli občania žiadať navrátenie pozemkov, ktoré im boli v minulosti neprávom vyvlastnené.

V činnosti naďalej pokračovali spoločenské organizácie ZO SZZ, ZO SČK, Demokratická únia žien so speváckou skupinou Vlčkovanka, ktorá bola založená v roku 1984 pod vedením manželov Lýdie a Michala Retzerových, Dobrovoľný požiarny zbor, Poľovnícke združenie, Dedinská organizácia Zväzu protifašistických bojovníkov, TJ Družstevník Vlčkovce. Organizácie pokračovali v  tradičných aktivitách ako sú Výstavy ovocia, zeleniny, kvetov a ručných prác, Degustácia vín, Stavanie mája, príležitostné obecné oslavy, Pochovávanie basy, Deň detí.                                                                                                              

23.6.1990 zomrela ľudová umelkyňa Hedviga Kyselicová, ktorá udržiavala a šírila slávu výšivkárskeho umenia. V roku 1965  jej bol udelený titul „Majster ľudovej umeleckej tvorby". Zaslúžila sa aj o vznik výšivkárskeho družstva žien v našej obci.                                                                                        

26.10.1990 vo veku 76 rokov života a v 52. roku kňazstva zomrel kňaz Jozef Veselský. V našej farnosti pôsobil od 1.4.1971, pochovaný je v Križovanoch n/D. V roku 1990 bola znovu postavená Božia muka s obrazom Panny Márie Trnavskej a sv. Cyrila a Metoda  (predtým tam bol obraz sv. Imricha a v roku 1982 bola zbúraná). Až 15.7.1995 bol ustanovený správca farnosti Alojz Gubala. Pán farár  Gubala pôsobil vo farnosti do jesene 1999 a od  1. novembra 1999 nastúpil nový duchovný farnosti, Libor Škriputa.

Naša škola mala v roku 1990 55 žiakov, riaditeľom školy bol Ján Habina. Obnovené bolo vyučovanie náboženskej výchovy v rámci nepovinného predmetu. Do popredia sa dostalo vyučovanie cudzích jazykov (hlavne anglického). V Materskej škole bolo 44 detí, riaditeľkou bola Helena Štefunková.

Zdravotnícku starostlivosť vykonával MUDr. Stanislav Krupanský a zubná lekárka MUDr. Kadlecová. Od júna 1995 začal obvodný lekár fungovať ako Neštátne zdravotnícke zariadenie.

1.12.1994 začala v našej obci svoju prevádzku čerpacia stanica firmy ACORD s.r.o., ktorá je zástupcom firmy AVANTI  a poskytuje služby motoristom, v súčasnosti ako ČSPHM OMV.

Dňa 27.10. 1996 bol založený Klub Dôchodcov ktorý viedla predsedníčka Alžbeta Sokolovská.        

V roku 1995 bola uskutočnená  Plynofikácia Materskej školy. Spracované  boli symboly obce. V  roku  1997 sa začala budovať obecná kanalizácia. Problémy  so spodnou vodou  na Záhumenskej ulici   komplikovali naplánované práce. Budoval sa spoločný kanalizačný zberač do ČOV v Zelenči. Vybudované boli jednotlivé prípojky k rodinným domom.

V roku 1997 bola ukončená  X. etapa plynofikácie, takže plynofikovaná  je celá obec. V roku 1997 bola vymenená krytina strechy na kostole, taktiež bola zreštaurovaná a vysvätená socha sv. Vendelína a vybudovaná budova digitálnej telefónnej ústredne. Zrekonštruovaná bola  budova TJ, vybudovaná bola spoločenská miestnosť a zrekonštruované  sociálne zariadenie.                           

Dňa 21.11.1998 bola na slávnostnej sv. omši  vysvätená socha Panny Márie, ktorá bola preložená hlbšie do dediny pre stavbu diaľnice. Boli posvätené aj symboly obce a uvedená bola Monografia obce Vlčkovce (autorka Dr. Silvia Čordášová).                                                                                                               

V pôvodných objektoch bývalého cukrovaru pôsobila CUKOP s.r.o. so zameraním na strojárenskú výrobu, prevažne na objednávku originálov, nie sériovú výrobu. Z diaľky viditeľný symbol obce, dva cukrovarské komíny, sú už len svedkami poľnohospodárskej a povestnej cukrovarníckej minulosti Farkašína. V areáli Cukopu sa nachádza firma PROGAST, orientovaná na prípravu a balenie korenín, aditív a prípravkov pre mäsopriemysel.                                                                                                                      

Obec má veľmi dobrú zemepisnú polohu z hľadiska dopravy. Vyhovujúce autobusové spojenie do Trnavy, Seredi, Nitry aj  Bratislavy. V tom čase boli v obci štyri predajne potravín, dnes je to už len predajňa potravín SAMA.

Od januára 1999 nastúpila obvodná lekárka MUDr. Anna Vargová, zubná lekárka  MUDr. Marta Poláčiková. Priestory zdravotníckych zariadení sú vlastníctvom obce. Postupne boli rekonštruované.

Pokiaľ ide o školstvo, nastal v tom období problém s ubúdajúcim počtom žiakov, nakoľko časť detí navštevovalo školy mimo obce (Križovany,  Majcichov, aj Trnava). Škole tým ubudli aj finančné prostriedky. ZŠ je malotriedna, s dvomi triedami (spojené vyučovanie roč. 1-3, a 2-4).  Žiaľ, s takým stavom sme oslávili 70. rokov našej školskej budovy.  Slávnostná Vysviacka budovy školy sa konala 8. septembra 1928.  Materská škola bola v obci otvorená 1. októbra 1948, v jednej triede školy.

Podnikateľská činnosť sa značne rozvinula a v roku 2000 bolo v obci evidovaných 50 podnikateľov, ktorí pôsobili v obci, ale aj mimo. Zamestnanosť bola v tom čase v obci 88 percentná.

Dôležitá udalosť sa odohrala v roku 2000 v oblasti poľnohospodárstva vyhlásením konkurzu Poľnohospodárskeho družstva. Dňom 1. februára 2001 zaniklo Poľnohospodárske družstvo v Majcichove a vznikla firma FARMA FRESCH.  Na stredisku Vlčkovce zostala len živočíšna výroba.

Prioritou v roku 2000 bolo pokračovanie výstavby obecnej kanalizácie, dokončená bola III. etapa kanalizácie. Pripojených bolo 315 domácností.  Rušno bolo aj z dôvodu budovania autobusovej zastávky na križovatke, čo súviselo s výstavbou diaľničného privádzača. Spustenie štvorprúdovej cesty diaľničného privádzača R1 bolo 22.7.2000. Výrazne sa tým zmenil príjazd do obce. Vybudovaná bola pešia lávka od sv. Jána k poľnohospodárskemu družstvu ponad R1.

V roku 2001 bolo vylepšené prostredie kinosály, na jej viacúčelové využitie boli uložené veľkoplošné parkety.  Zriadený bol  filmový klub POHODA. Dlho však neprežil, televízia nahradila kino.     

S výstavbou diaľnice sa stratil náš Hliník – Hlboká rozsiahla jama zo žltej hliny a nad ňou kopec ponad ktorým viedol chodník k drobným pásom políčok a vinohradov „na Vinohriadky“. My deti, sme tadiaľ často hnali kŕdeľ husí na pasenie a šantili sme, deťom z horného konca slúžil hliník na hranie. Sú to však miesta s bohatou históriou. Najkrajšie ich vystihol náš rodák národný umelec Fraňo Štefunko v Kronike Starého Farkašína: „Vinohriadky lákali ľudí, akoby potrebovali na svojich priestoroch vždy dáky život. Neviem presne kedy, ani ako dlho, ale tento poeticko-historický vŕšok skrýva vo svojej 11 metrov vysokej vrstve ľudské stopy i kultúru neznámeho ľudského rodu od  stotisíc  rokov podnes... Vinohriadky v predošlých storočiach vyhľadával kráľ, panujúc nad generáciami našich predkov. Používal ich na snemovanie i na táborenie svojich armád. Vo svojej žltkastej zeme skrývajú bohaté svedectvá, niekedy je to zlato, niekedy hrdzavý meč, inokedy zas obrúsený kameň, hlinená popolnica alebo zastrúhaná kosť.  Veru áno, Vinohriadky sú slávny vŕšok! Azda preto majú aj také pekné meno. Vždy boli vzácne ľuďom i zvieratám".  Pásiky rolí postupne mizli a náš hliník sa stával skládkou odpadu pre široké okolie. Dnes už niet po ňom stopy. Je nad ním diaľničný privádzač s nadjazdom do obce.                                                                                                                                                                    

V roku 2001  naši záhradkári  oslávili 40. výročie vzniku ZO SZZ v obci.  Založená bola na podnet našich občanov Jána Masára a Viktora Juračku 14. februára 1961. Záhradkári sa zviditeľňovali organizovaním výstav svojich výpestkov, degustáciami vín, povestnými tanečnými zábavami a pestovateľskou osvetou v obci.

Do činnosti OcÚ značne zasiahol presun kompetencií zo štátnej správy na miestnu samosprávu,  do zriaďovateľskej pôsobnosti obce prešla ZŠ, MŠ a ŠJ. Školské budovy si žiadali rozsiahlu údržbu.  Od 1.1.2003 bola schválená  Právna subjektivita škôl,  vznikla Základná Škola s Materskou školou pre 1.-4.ročník a od roku 2008 bez označenia 1.-4.roč.

V roku 2002  bola dobudovaná plynofikácia uličky pri hostinci, dobudovaná tam bola kanalizácia. Neodkanalizovaných zostalo 12 domov.

Dlhú tradíciu v obci má Lesný urbariát, podľa Kroniky starého Farkašína siaha do 18. storočia.  Gazdovia v Urbáre spoločne hospodárili v háji, práce robili kolektívne a o výsledky sa delili losovaním. Starali sa o obnovu a údržbu hája. V obci sa tradovali Urbárske bály. V roku 1952 prevzalo hospodárenie JRD a 19.2.1959 prešlo užívanie lesného urbáru  do nájmu a správy  Lesného závodu Dunajská Streda. Až v roku 1992 začal pokus  o obnovenie, zjednotenie vlastníckych podielov. V roku 1994 vyhlásil Okresný úrad životného prostredia v Trnave  lokalitu Vlčkovský háj za „Chránený prírodný výtvor“.  Následne bol ustanovený Lesný urbariát pozemkové spoločenstvo Vlčkovce, o usporiadanie vzťahov, zjednotenie vlastníkov a všetku agendu sa obetavo staral František Šuran a Alfonz Mihálik. 29.2.2008 bol zvolený nový výbor pod vedením predsedu Ing. Jána Krajčoviča. Dňa 30.5.2014 na zasadnutí  zhromaždenia  lesného urbariátu  bola schválená Zmluva o transformácii na  „Lesný urbariát pozemkové  spoločenstvo Vlčkovce“. V roku 2015 bola uzatvorená  Zmluva o nájme lesných pozemkov s UNIFORST, spol. s.r.o. SLIAČ-SIELNICA a  tiež Zmluvu s Poľovníckym združením Opoj - Vlčkovce o používaní poľovného revíru.

Obec Vlčkovce bola zaradená do programu „Sceľovania pozemkov“, od roku 2003 nastali rokovania s vlastníkmi pôdy.

4.8.2003 sme si pripomenuli 100. výročie narodenia nášho rodáka akademického sochára, Fraňa Štefunku. Jeho diela nachádzame po celom Slovensku. Rodný kraj však zostal jeho celoživotnou láskou. Do rodnej „agátovej dediny“  sa z Martina rád vracal do konca života. Svetlá pamiatka na  Národného umelca Fraňa  Štefunku je Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome, ktorý ako symbol kultúry a umenia stojí náhodou oproti budove školy.

Z dôvodu vysokých nákladov na prevádzku  a postoja štátu k problematike školstva bola  v roku 2004 presťahovaná MŠ do budovy ZŠ.  Nutné boli rekonštrukčné práce na ktorých sa podieľala obec. Priestory MŠ sa zmenili na skladové a administratívne pre firmu R&J, Ing. Juraj Blažek, Trnava s.r.o., odpredaná im bola v roku 2007.

V roku 2004 pokračovali práce na V. etape kanalizácie a v spolupráci s obcami Križovany n/D a Opoj sa pokračovalo v príprave projektovej dokumentácie celoobecného vodovodu. Modernizovalo sa aj v budove Obecného úradu. Na streche bola  namontovaná mikrovlnná anténa pre príjem signálu internetu. Vysielací pult na OcÚ bol vymenený za rozhlasovú ústredňu pre miestny rozhlas. 26.4.2004 bol internet pripojený aj na školu.

Vďaka sponzorom sa uskutočnila výmena okeníc na zvonici vo veži kostola, oprava organu, náter a oprava okien kostola. Pripravovala sa generálna rekonštrukcia elektroinštalácie a osvetlenia, tiež úprava priestoru pred oltárom. Kostol sa pripravoval na 70. výročie posviacky, dňa 14. októbra 2004. Nádherný monument, ktorý z diaľky upúta a vypína sa nad celým okolím, je zasvätený sv. Terézie z Lisieux. Stojí na mieste starého kostola, mnohé z doteraz používaných predmetov sú viac ako storočné.  Postavený bol podľa projektu významného slovenského architekta Michala Milana Harminca, stavala ho firma Štrelinger z Trenčianskych Teplíc, vysvätil trnavský biskup Dr. Pavol Jantausch, spevokol z Trnavy dirigoval Mikuláš Schneider Trnavský (14.10.1934).

V roku 2005 pribudlo na R1 pre motoristov nové reštauračné zariadenie HOT-POT pri čerpacej stanici.

V priebehu štyroch mesiacov (v júni 2005) už stál prvý bytový dom s 19. bytovými jednotkami. Sídlisko s názvom „Pri mlynskom náhone“, teraz už iba Majír, sa začalo rysovať. V roku 2007 už boli obývané štyri bytovky po 19 bytov.

V roku 2006 sme si pripomenuli 670. výročie prvej písomnej zmienky o obci dvojdňovými oslavami, ktoré vyvrcholili slávnostnou sv. omšou. Pri tejto príležitosti bol vydaný  bulletin „Prechádzka po Vlčkovciach“.

V roku 2007 sa pokračovalo v rekonštrukčných prácach v škole, vymenené boli okná na strane do ulice, prebudovaný bol školský byt na ďalšie priestory pre MŠ. Po prenájme Motorestu Eso sa priestory parku zatraktívnili či už uskutočnením benefičných podujatí, otvorením lanovej dráhy TARZÁNIA a príjemným prostredím v reštaurácii  a v parku.

Naša stará budova  obecného úradu dostala v roku 2008 nový šat, bola zateplená s novou fasádou (už bez nápisu Kultúrny dom), s novou strechou, bránou a vchodovými  dverami, upravený bol dvor, fasáda klubu a vchod na poštu. Sála bola vybavená novými stolmi a stoličkami. V záujme bezpečnosti chodcov bol vybudovaný chodník pri  potoku.

29.6.2008 oslavovala naša škola 80. narodeniny a 60. rokov zriadenia materskej školy v obci. Vydaný bol bulletin o histórii a činnosti školy doplnený fotografiami.    

V roku 2005 činnosť ukončila  MO slovenského červeného kríža.

Nekonečné problémy v obci robil zápach z Farmy Majcichov a prejazd traktorov hlavne v nočných hodinách, čo si vyžadovalo nekonečné jednania vedenia obce s predstavenstvom Farmy a s rôznymi inštitúciami.

V roku 2011 riešenie problémov s Farmou čakali na novozvolené zastupiteľstvo, ďalšie úlohy, snáď najväčšou bol celoobecný vodovod, ktorý bol už dlhodobo v pláne. Stavba privádzača vody Trnava-Križovany bola odsúhlasená 24.1.2011 na zasadnutí starostov dotknutých obcí a predstavenstva Tavosu. V jesennom období bola zrealizovaná rekonštrukcia verejného osvetlenia v celej obci. Obnovy sa dočkalo aj detské ihrisko v areáli TJ. Zrekonštruované boli priestory posilňovne a zakúpené posilňovacie zariadenie. Na budove školy bola vymenená nová strešná krytina.

Starosta s organizačným výborom sa zhostil prípravy súťaže o „Najlepšiu Vlčkovskú klobásu“. Nultý ročník tejto súťaže sa uskutočnil  5.2.2011. Súťaž sa postupne stala tradičnou.                                            11.6.2011 mal premiéru  „Vlčkovský guláš“ spoločne s Dňom detí. Vznikla ďalšia nová aktivita do tradícii obce. Pokračujeme v tradičných Ochutnávkach jedál starých materí. Pravidelne sa zúčastňujú okolité obce. Opakovane sa uskutočnili vianočné Obecné trhy, ktoré ponúkajú  ručné práce, pečivo, ozdoby aj malé občerstvenie.

Vzácnou udalosťou bola vysviacka nášho diakona Ľuboša Matúša 11.6.2011. Kňazskú vysviacku prijal od arcibiskupa Róberta Bezáka v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave a primičnú sv.  omšu vo Vlčkovciach 23.6.2012. Veľký sprievod priviedol nášho novokňaza vo venci s krojovanou skupinou od rodičovského domu do nádherne vyzdobeného chrámu za prítomnosti arcibiskupa Jána Sokola a emeritného biskupa Fila.

26.8.2011 oslávili naši záhradkári  50. výročie ZO SZZ vo Vlčkovciach, pri tejto príležitosti bola vydaná „Pamätnica“ s prehľadom o histórii, činnosti a úspechoch členov ZO, doplnená fotografiami z minulosti i súčasnosti. Za dlhoročnú prácu boli  členovia Filip Uhrovič,  Jaroslav Kocmál, Ľubomír Sivák a Ing. Peter Uhrovič ocenení Republikovým výborom  SZZ  a ďalší aktívni členovia  ďakovnou plaketou starostu obce.

Obec sa stala vlastníkom celého spodného podlažia a suterénu v bytovom dome  č. 68 - zdravotné stredisko. V roku 2012 tam boli zrekonštruované nebytové priestory, presťahovaná tam bola  obecná knižnica. Nevyhnutná bola výmena rozhlasovej ústredne miestneho rozhlasu a rekonštrukcia rozvodov a reproduktorov v obci, doplnenie verejného osvetlenia na križovatke, v areáli TJ sa vykonala  prístavba sociálnych zariadení. V areáli ZŠ bola vysadená zeleň. S príchodom leta sa začalo s výstavbou vodovodu v obci. Rodinným aj bytovým domom sa realizovali odbočenia prípojok na pozemok, kde bude vodomerná šachta s možným pripojením pre všetkých.

Od 1.8.2012 nastúpila do funkcie riaditeľky školy  PadDr. Iveta  Krchnáková.  Rodičia zatiaľ nedoceňovali pohodlie, ktoré poskytujú priestory našej školy žiakom, ako aj možnosť vyučujúcich viac sa individuálne žiakom  venovať. Radšej volili cestovanie alebo vozenie detí po okolí. Nepriamo tak zaťažovali seba, deti, ale aj finančnými stratami obec. V školskom roku 2013-2014 začalo svitať, do MŠ bolo prijatých 40 detí, ale v ZŠ 13 detí. Pritom žiaci boli úspešní na rôznych súťažiach, vyučujúce využívali rôzne zaujímavé projekty, návštevy rôznych podujatí, exkurzie.

V roku 2013 pokračovala výstavba celoobecného vodovodu. Pred zdravotným strediskom, M-Clubom a pred OcÚ boli upravené, spevnené a rozšírené plochy,  v septembri už bolo uložené hlavné potrubie  po celej trase. Pokračovalo sa asfaltovaním ciest, vjazdov do rodinných domov, opravou chodníkov, komunikácii pred zdravotným strediskom, kostolom, pred domami č. 2 a 3 a v Papučkovej ulici bola zrekonštruovaná časť miestnej komunikácie.                                                                                                     V letných mesiacoch bola zrealizovaná prvá etapa kamerového systému v obci. Na ploche pod kostolom bol vybudovaný park s osadením chodníka, lavičiek a vysadenej zelene. Tým sa tento priestor stal zaujímavý  doplnok v obci, využívaný na oddych, ale aj na procesie či už na Veľkú noc, alebo na Božie Telo. Počas letných prázdnin bola vykonaná komplexná rekonštrukcia sociálnych zariadení v ZŠ, elektroinštalácia v školskej  kuchyni s drobnými stavebnými úpravami.

Dňa 4. augusta 2013 sme si pripomenuli  110. výročie narodenia Fraňa Štefunku. Pri tejto príležitosti bola v priestore zasadačky OcÚ  inštalovaná výstava s ukážkami jeho diel a osobných fotografií. Výstavu pripravila rodina Falathová a Rybářová – netere umelca Angela a Terézia,  v spolupráci s MUDr. Darinou Marušiakovou. Okrem našich aj cudzích občanov, bola podnetom aj pre žiakov ZŠ a deti MŠ.  Pri významnejších jubileách, tak aj teraz, si členovia Kultúrnej komisie so starostom obce uctili pamiatku nášho rodáka pred jeho rodným domom.

Vďaka pribúdajúcim bytovým domom, rozrastá sa aj počet obyvateľov. 31.12.2014 sme mali 1305 obyvateľov. Občania sa sťahujú z rôznych kútov Slovenska, stúpa počet mladých rodičov s deťmi, pri náhodnom  rozhovore prejavujú spokojnosť s Vlčkovcami.

Nový šat dostala v roku 2014 naša škola. Celý objekt bol zateplený, vymenené okná z dvorovej časti a na jedálni a farebne vynovená fasáda. Vyriešený bol havarijný stav strechy školskej jedálne. Zrekonštruovaný bol vestibul a dve triedy ZŠ a MŠ a rozvod pitnej vody z verejného vodovodu. Vo dvore školy bola položená zámková dlažba, basketbalové ihrisko v areáli dostalo nový asfaltový povrch. Po výrube starých stromov, ktoré ohrozovali výhľad na cestu, bolo upravené a vysadené verejné priestranstvo pred školou. Bolo upravené vnútorné priestranstvo pred budovou školy. Túto rozprávku obdivujú nielen deti, ale aj okoloidúci občania a cestujúci. Naša škola sa zmenila na nepoznanie a púta pozornosť okoloidúcich, zvyšuje sa záujem rodičov o umiestnenie detí v škole a škôlke.

V časti obce boli v roku 2014 v prvej etape zrekonštruované chodníky zámkovou dlažbou pred ZŠ, od cintorína po sídlisko Majír. Rozšírený bol kamerový systém v obci. Na jeseň bola vybudovaná prístupová cesta k pozemkom za cintorínom, zhotovený bol  pri nej chodník a oplotenie. Do prenájmu boli dané zrekonštruované dva obecné byty v bytovom dome č. 68.                

Na prezentačných akciách „Kultúra za humnami“ v Hlohovci a v Trnave, našu obec reprezentovala  spevácka skupina  Vlčkovanka, herec  Martin Geišberg, Emil Gabriel drevorezbou,  MUDr. Darina Marušiaková výšivkami spolu s Teréziou Uhrovičovou, Margita Glasová a Priska Kubovová  pletenými výrobkami z papiera  a servítkovou technikou.

Dňa 19. októbra 2014 sme sa na sv. omši rozlúčili s pánom farárom Liborom Škriputom. Po 15. rokoch pôsobenia v našej farnosti  bol preložený za dekana do Seredi. Zostal ešte do výročia posviacky nášho chrámu 14.10. O týždeň sme uvítali nového duchovného správcu fary d.p. Maroša Loviča. 

Naša obec prešla v posledných rokoch viditeľnou  zmenou. V roku 2015 boli zrekonštruované chodníky aj na druhej strane obce  od kostola po svätý Ján v dĺžke 600 metrov, vrátane novej autobusovej zastávky.  Rekonštrukcia zabezpečila obec v rámci plánovaného rozpočtu na rok 2015.  Spevnenú časť pred potravinami SAMA zabezpečila majiteľka Mária Velšicová. Dokončená bola úprava plochy a prístrešku pred Domom smútku, ako aj dlažba v jeho okolí. Rozšírený bol kamerový systém v obci.

Najmä vďaka súkromným investorom sa obec rozrástla o 10 rodinných domov pri motoreste a pri bývalom objekte cukrovaru o 5 domov. Začalo sa s výstavbou rodinných domov v lokalite pri cintoríne, kde sú pozemky s infraštruktúrou pre cca 14 rodinných domov.                                                           

V obci sa podaril zámer so zriadením Starého obecného domu vedľa OcÚ. Bude slúžiť pre reprezentáciu minulosti našej obce ako múzeum. Po rekonštrukcii nadobudol pôvodnú fasádu sedliackeho domu. Interiér by mal byť sprístupnený koncom roka 2017.

Začiatkom augusta 2016 začala budovať spoločnosť STRABAG a.s. dlho očakávanú protihlukovú  stenu  pri ceste R1. Počas zimného obdobia boli práce pozastavené, pokračujú v roku 2017.

V apríli 2016 sa začalo s prístavbou a výstavbou priestorov pre ZŠ a MŠ, v rámci rozšírenia kapacít MŠ, čo je veľkým úspechom vedenia obce. Rozplynuli sa obavy o zánik našej školy. Na zápise do prvého ročníka bolo  zapísaných 19 detí, čo je po dlhých rokoch potešujúce prekvapenie. K 1. septembru 2016 bola prístavba pripravená na využívanie. Rekonštrukčné práce na cintoríne pokračovali aj  v roku 2016, zrekonštruovaný bol chodník z dlažby v dĺžke 370 metrov.  Osadené bolo nové osvetlenie a ozvučenie cintorína. Nové okná, vchodové dvere, zateplenie a fasáda  na Dome smútku, obnovená fasáda na starej „márnici“, osadená bola nová vstupná brána  do cintorína.

V areáli TJ bola zrealizovaná výstavba WORKOUT PARKU VLČKOVCE  a obnova volejbalového plážového ihriska. Obec obdržala protipovodňový vozík a dostala auto na zabezpečenie služieb od MV SR.

25.6.2016 sa v obci uskutočnil Obecný deň, pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Pripravený bol bohatý program. Vystúpil detský folklórny súbor Dudvážtek, deti z našej ZŠ a MŠ,  Vlčkovanka, folklórny súbor Dudváh, hudobná skupina TADEMA z Košolnej, dychová hudba Križovianka, naši občania  Marián a Martin Geišbergovci, country skupina WEEKEND, DJ Semmy.  Večer nechýbal ohňostroj. Starosta obce Ing. Dobrovodský odovzdal ocenenie bývalým žijúcim starostom obce, starostom susedných obcí, Trnavskému samosprávnemu kraju za spoluprácu, miestnym organizáciám a súboru Dudváh a Dudvážtek. Vydaná bola publikácia „Vlčkovce 2016“.

V oblasti kultúrnospoločenského života obce spolupracuje obec s jednotlivými organizáciami a spolkami, pričom  organizované podujatia stavajú hlavne na tradícii a príležitostných  oslavách. Aktívnu činnosť vyvíja naďalej Klub dôchodcov, hlavne organizovaním poznávacích zájazdov, rehabilitačných pobytov, kúpania s rehabilitačným cvičením, návštev divadelných predstavení, a prípravou vystúpení  hlavne so speváckou skupinou Vlčkovanka. Spomínané boli podujatia našich záhradkárov, ktorí od roku 2015 pokračujú pod názvom „Združenie záhradkárov  a vinohradníkov Vlčkovce“, okrem domácich podujatí získali úspešné okresné aj celoslovenské ocenenia na výstavách. Rovnako úspešní sú aj naši poľovníci a chovatelia holubov, ktorí sú organizovaní spoločne  s obcou Opoj. V oblasti telovýchovy  je stále aktívna TJ Družstevník Vlčkovce s tromi futbalovými družstvami (muži, dorast, žiaci) a družstvo starých pánov, história farkašínskeho futbalu siaha do rokov 1930. Mladší muži využívajú priestory posilňovne, do cvičenia sa zapájajú mladšie i staršie ženy.   Do spolupráce sa zapájajú aj členovia  MO SZZP (zdravotne postihnutí  občania ).

Podľa hodnotenia Občianskeho združenia INEKO za rok 2015 bola obec vyhodnotená a získala skóre finančného zdravia 6,0  čo bolo možné maximum. V rámci Slovenska sa obec Vlčkovce umiestnila na 26. mieste z 2930 hodnotených miest a obcí, v rámci Trnavského kraja 3. miesto z 251 hodnotených a v rámci Trnavského okresu  získala 1. miesto zo 45 hodnotených miest a obcí. Aj toto hodnotenie nezávislej organizácie svedčí o zodpovednom a úspešnom hospodárení  aj s peniazmi občanov.

Obec Vlčkovce zaznamenala vo svojej histórii úspešné aj menej úspešné obdobia. Svedectvá  našej súčasnosti sú tu opísané. O našej minulosti vypovedajú aj nemí svedkovia, ktorý stoja doteraz, kostol, mlyn, cukrovar, pozostatky budov na Mýte či Mačkavári, objekt bývalého JRD,  sochy v obci, budova školy či Obecného úradu, ale aj tie, ktoré zostali už len v spomienkach, ako Hliník, Mýtna budova a veľa hovoria aj pomníky na cintoríne, z ktorých v snahe modernizácie sa strácajú dôležité údaje, po ktorých môžeme pátrať už len v starých matrikách archívov.