Hedviga Kyselicová

Výšivkárka, "Majster ľudovej umeleckej tvorby"

Významnou osobnosťou nášho kultúrneho života bola ľudová umelkyňa Hedviga Kyselicová, ktorá prispela k šíreniu slávy nielen vlčkovského, ale aj slovenského výšivkárstva.

Narodila sa 26. januára 1901 vo Vlčkovciach (vtedajší Farkašín) v sedliacej rodine ako druhé dieťa. Otec František Mercel, matka Rozália rod. Šuranová (pochádzala z Klčovian). Mala dvoch súrodencov. Staršia sestra Terézia zomrela ako 18-ročná, brat František žil vo Vlčkovciach. Vyšívala od mala, k čomu ju viedla matka. 8-ročnej jej rodičia dali urobiť rám a vtedy vyšila svoju prvú dečku. Odvtedy sa venovala vyšívaniu počas celého svojho života. Poslednú výšivku vyšila ako 82-ročná pre pravnučku Danielu. Vychovala 2 deti - dcéru Máriu Rozáliu a syna Františka. V roku 1929-1932 si postavila v dedine dom a dochovala v ňom svojich rodičov. Na dom si peniaze vyrobila predajom svojich výšiviek, ktoré, ako hovorila, vyšívala po nociach, aby mala na spátky domu.

Chýr o krásnych výšivkách sa dostal do Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Bratislave a od začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia patrila medzi prvé pracovníčky ÚĽUVu. Zároveň pracovala ako jeho faktorka, to znamená, že rozdeľovala vlčkovským vyšívačkám prácu, dávala im materiál na výšivky. Tie sa potom u nej zhromažďovali a ona ich po kontrole odovzdávala aj s výkazom o práci ÚĽUVu, ktorý následne cez ňu vyplácal peniaze za vyhotovené výšivky. Zároveň robila faktorku pri MNV Vlčkovce (Dudváh).

Jej výšivky boli unikátne, ovládala všetky druhy dierkovej výšivky aj typickú gatru so zriedkavou dokonalosťou. Za svoje majstrovstvo získala v roku 1965 osvedčenie o priznaní kvalifikácie (titulu) "Majsterka ľudovej umeleckej výroby" v odvetví výšiviek, ktoré udeľuje Komisia pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby. Cestou ÚĽUVu jej výšivky zdobili sály vo vládnych budovách, výstavy doma i v zahraničí (napr. v Montreale). Vlastnia ich však aj naše popredné múzeá, kde nimi reprezentuje dedinu, v ktorej sa narodila a žila. Pri 25. výročí ÚĽUVu jej riaditeľ udelil "Pamätnú medialu ÚĽUV" za spoluprácu a zásluhy pri zachovávaní a rozvíjaní ľudovej umeleckej výroby na Slovensku.

Niekoľkokrát reprezentovala Trnavský kraj v rôznych súťažiach, ako napr. "V znamení trojky", súťaž "Krása životu" a v roku 1969 vyhrala titul "Babička roka" v Trnavskom kraji.

Zomrela dňa 29. júna 1990 v kruhu svojho vnuka Jána Rastislava Krajčoviča, ktorý ju spolu s manželkou dochoval a býva v jej dome. Zomrela o 17:00 hod. a práve vtedy prišla Slovenská televízia z podnetu ÚĽUVu natáčať s ňou medailón k 90. narodeninám. Pochovaná je na miestnom cintoríne.

Bola to statočná žena, ktorá sa napriek nepriazni osudu borila so životnými prekážkami sama, dochovala rodičov, vychovala 2 deti, pomáhala pri výchove vnukov, ba dokonca i pravnukov. Popritom si uchovala veselú povahu, stihla pracovať na JRD, okolo domu a ešte aj vyšívať po večeroch krásne výšivky, ktoré sú skvostom pre slovenské výšivkárske umenie.